Rebarbora patrí medzi prvé jarné plodiny

Prednosťou tejto zabudnutej plodiny našich záhrad je, že na jar veľmi skoro vytvára listové stopky, takže patrí medzi prvé plodiny, ktoré sú v tomto ročnom období k dispozícii. Pre TASR to uviedla Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Listové stopky rebarbory sú vhodné na kuchynské spracovanie ako plnka do pečiva, ale aj na konzervárenské spracovanie ako džem, marmeláda, kompót, víno, šťavy a podobne.

Rebarbora je viacročnou zeleninou a doba jej pestovania je šesť až desať rokov. Vytvára rastliny mohutných rozmerov. Má hlboké korene a pod povrchom zásobnú koreňovú hľuzu. Staršie hľuzy, resp. podzemky drevnatejú. Listové stopky dorastajú do dĺžky 50 až 70 centimetrov a do šírky šesť až osem centimetrov. Listy sú dlaňovité, mierne zvlnené.

\"Jednotlivé odrody majú rozdielnu jemnosť a farbu stopiek od zelenej cez žltú až po intenzívne červenú. Príjemnú chuť spôsobuje prítomnosť kyseliny jablčnej a citrónovej, \" vysvetlila odborníčka. Rebarbora má mierne preháňavý účinok, stimuluje činnosť obličiek, zažívacieho traktu a žlčníka. Používa sa aj ako utišujúci prostriedok. Korene niektorých druhov sú surovinou na výrobu liekov.

Teplotné nároky má rebarbora malé, preto sa s ňou stretávame rovnako v nížinných aj v horských oblastiach. Pozemok určený na jej pestovanie odporučila odborníčka prevrstviť do 60 centimetrovej hĺbky a do pôdy súčasne zapracovať maštaľný hnoj v dávke desať až dvanásť kilogramov na jeden meter štvorcový. \"Vhodné je aj zelené hnojenie. Súčasne so zaoraním maštaľného hnoja sa robí zásobné minerálne hnojenie v dávke 40 gramov superfosfátu a 40 gramov draselných hnojív na jeden meter štvorcový. Kyslé pôdy povápnime. Cez zimu ponecháme pozemok v hrubej brázde a na jar ho pripravíme k výsadbe, \" vysvetlila.

Pri dodržaní týchto zásad je výsadba rebarbory na jar istejšia. Vtedy treba rebarboru prihnojiť dusíkom a na jeseň po odumretí listov sa zasa kultúra každý rok pohnojí priemyselnými hnojivami. \"Výživu dusíkom robíme v troch dávkach, polovicu na jar pri začiatku vegetácie, druhú v polovici júna a v polovici júla, \" spresnila Valšíková.

V našich klimatických podmienkach má podľa nej osivo rebarbory nízku klíčivosť a často neklíči vôbec. Preto sa množí generatívne v obmedzenom množstve. Vysieva sa na riedko do pareniska alebo skleníka a po vzídení sa rastlinky dvakrát rozsádzajú.

Vegetatívne množenie rebarbory sa robí delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. \"Vyberajú sa na to rastliny zdravé, úrodné. Každá sadenica má mať najmenej jeden neporušený vegetačný vrchol a tri korienky, \" dodala.

Rebarboru môžeme vysádzať v jeseni i na jar. \"V miestach s tuhou zimou a vlhšou pôdou je spoľahlivejšia jarná výsadba, nehrozí jej nebezpečenstvo vymrznutia. Najvhodnejšia doba výsadby je druhá polovica marca až začiatok apríla. Pri jesennej výsadbe je treba ukončiť výsadbu do polovice októbra, takto na jar začne zavčasu rásť, \" spresnila.

V prvom roku chránime rebarboru na zimu zakrytím lístím alebo rašelinou, ktoré na jar zavčas odstránime. Rebarbora je málo napadaná chorobami a škodcami, preto nevyžaduje zvláštnu ochranu. \"V druhom roku zberáme stopky postupne od polovice apríla do polovice až konca júna. Až v ďalších rokoch môžeme zberať až tretinu listov. Od konca júna už listy nezberáme, aby sa vytvorili veľké trsy s dostatkom zásobných látok pre budúci rok, \" uzavrela.